Staroveká literatúra
3500 pred Kr - 5. stor. po Kr.
najstaršia literatúra, ktorá existuje
Znaky: - polyteizmus
- podriadenosť ľudí bohu, ktorý má kladné aj záporné vlastnosti
- ,,polobohovia"
Delenie
- Orientálna: - sumérska
- čínska
- indická
- staroegyptská
- akkádska
- hebrejská - Antická: - staroveká grécka
- staroveká rímska
Orientálna literatúra
Literatúra blízkeho východu
Sumerská (akkadská literatúra) literatúra
- vznik v Mezopotámii v roku 4 000 p.n.l.
- klinové písmo
- písali na hlinené tabuľky s trojhranným rydlom
- využívali dialekt asýrčinu a babylončinu
- Znaky: - túžba hrdinov po sláve a nesmrteľnosti, ich výnimočnosť
- symbolika postáv, napr. sekera, košeľa, rastlina nesmrteľnosti, býk
Epos o Gilgámešovi
- monumentálny hrdinský epos
- sumerský kráľ je zrejme historickou postavou
- Dielo: - zachovalo sa v 4 verziách, najvýznamnejšia je novoasýrska verzia (7. stor. pred
Kr.)
- skladá sa z 2 častí: 1.) priateľstvo Gilgameša s Enkiduom
2.) Gilgamešovo márne hľadanie/úsilie dosiahnuť večný život
- hrdinstvo a osud Gilgameša inšpiroval mnohých autorov - Obsah:
Prvá časť diela hovorí o krutej vláde Gilgameša v Uruku. Obyvatelia sú nútení pracovať na stavbe hradieb mesta. Preto požiadajú o pomoc bohov. Tí im pošlú na pomoc polodivého človeka Enkidua obdareného neobyčajnou silou. Po príchode do Uruku bojuje s Gilgamešom, no neskôr sa s ním spriatelí. Obaja sa vypravia do libanonských hôr, aby zničili obra Chuvavu, ktorého s pomocou boha slnka premôžu. Po návrate do mesta vzplanie bohyňa Ištar láskou ku Gilgamešovi. On ju odmietne. Za trest prichádza na zem nebeský býk, ktorého Gilgameš s Enkiduom premôžu. Enkidu urazí bohyňu, tým privolá jej kliatbu a zomiera. Po smrti svojho priateľa sa Gilgameš vydá hľadať tajomstvo večného života.
Druhá časť diela pojednáva o samotnom hľadaní nesmrteľnosti. Gilgameš sa vydá na púšť za Utanapištimom, ktorý získal nesmrteľnosť od bohov po tom, čo prežil potopu sveta vo vystavanej lodi. Nesmrteľnosť nakoniec nezíska, pretože nevydrží bdieť šesť dní a sedem nocí. Neskôr nájde rastlinu nesmrteľnosti pod hladinou mora. Tú mu však zožerie had.
Záverečná časť diela obsahuje rozhovor medzi Gilgamešom a Enkiduovou dušou vyvolanou z podsvetia. Gilgameš sa dozvedá o pochmúrnom živote po smrti.